Ráno sme o 6:00 odchádzali z L.Hrádku a Podbrezín. Cestou sme v N.Vsi n.Váhom naložili posledného účastníka zájazdu. Po obede v Bratislavskom Avione nás za pár minút vítalo Rakúsko. Pri Wiener Neustadt sme odbočili k Hohe Wand (Vysoké steny). Z Grünbachu sme išli cestou k chate Sesier Toni. Cesta bola tak strmá, že sme museli vystúpiť
ešte pred parkoviskom. Niektorí sa tak vybrali na cestu v papučiach. Vyšli sme o 400m vyššie k vysielaču na Plackles.
S prekvapením sme zírali na kolónu asi 50 historických traktorov s hrdými majiteľmi za volantom. Po ceste hrebeňom v úmornej horúčave nik neodolal pokušeniu dať si na horskej chate Eichert-hütte aspoň jeden pohár piva. Z hrebeňa sme išli chodníkom medzi skalami a zostup sa nám zdal pekný, ale veľmi dlhý a strmý, ešte že tam boli laná, ktorých sa dalo držať. Obdivovali sme Majku v papučiach. Jarovi sme sa nečudovali, bol v papučiach už na Kriváni. Všetko dobre dopadlo a večer už sme sa ubytovali v Knittelfelde.
Druhý deň sme išli takmer hodinu autami do Mixnitz - Bäreschütz. Cesta dolinou k pokladni mi trochu pripomínala Kvačianskú dolinu a Bäreschütz zasa Suchú Belú, ale všetko 4x väčšie. Na 5km sme vystúpali k chate Guten Hirten o 740m vyššie po 180 drevených mostíkoch. Počul som i poznámku, že kedy sa do toho neba dostaneme. Hore na konci Bäreschütz nás na chate čakala zaslúžená tekutá odmena. Vyšli všetci a okrem Vierky nastúpali ďalších 340m a v horúcom počasí vyšli na Rote Wand (1505m). Najviac sa radoval Jaro, možno jediný ZŤP, ktorý na Rot Wand vyšiel. Celkom sme prešli 16km, najlepší až 18km.
31.7.2017 Výstup na ZirbitzkogelPo dvoch túrach v riadnej horúčave niektorí správne usúdili, že by mali spomaliť a tak sa nám pelotón rozpadol na tri skupiny. Štartovali sme zo Schmelz a hlavný cieľ bol Zirbitzkogel a najstaršia chata na ňom. Niektorí si urobili prechádzku okolo dvoch jazier Winterleitensee. Väčšina išla najkratšou trasou na Zirbitz. Iba Robo s Hankou sa vybrali podľa plánu oblúkom cez Kreiskogel, takže nastúpali o 380m viac ako ostatní a predĺžili si cestu o 2,3km. Vrátili sme sa druhou dolinou cez chatu Alpengasthof Sabathy. Keďže na ceste bola závora, nemohli nám autá skrátiť cestu, ale došli sme až do Schmelz. Celkom sme išli (väčšina) 17km so stúpaním 902m, spomínaní dvaja išli 19,2km a nastúpali 1284m. Horúčava všetkých poznamenala zvýšenou únavou.
1.8.2017 Hochreichhart a IngeringseeViacerí povedali dosť, šetríme sa na ďalšie túry. Stačila prechádzka na Ingeringsee a okolo neho. Iba 9 statočných vyšlo na druhý najvyšší vrchol Seckauerských Alp (2416 m, o 1m vyšší je susedný Geierhaupt) . Výhľad na nekonečné more vrchov okolo nám bol odmenou za námahu v riadnej horúčave. Myšlienku pokračovať podľa pôvodného plánu na Zinken všetci zavrhli. Najaktívnejší bol Robo. Kým poslední došli do sedla, už vybehol na Brandstätter a ako kamzík zasa dolu. Pridal si 2km a prevýšenie 242m. Keď sme sa vrátili k autám, zistili sme, že nikto z vrcholovej skupiny ešte nevidel Ingeringsee, takže sme si pridali 5km, čo myslím nik neoľutoval. Cestou sme sa rozplývali nad krásou neporušenej Rakúskej prírody. V podobnom stave boli naše lesy v 60-tych rokoch. Celkový výkon skupiny A: 15km s prevýšením 1231m.
2.8.2017 Rappoldkogel a zahájenieNaša posledná samostatná túra začala tým, že sme najkratšiu cestu k Altes Almhaus minuli. Ale aspoň sme videli ako vyzerá taká Rakúska "Čertovica", je najmenej 3x vyššia! Okľukou sme sa dostali na Almhaus, odkiaľ sme si urobili prechádzku na Rappoldkogel (iba 1928m). Z jeho vrcholu sme videli všetky vrchy, ktoré sme na okolí prešli i tie na ktoré máme ísť, aj mestá Knittelfeld Judenburg a Zeltweg. Vrátili sme sa najkratšou cestou a ešte si pozreli pútnické miesta pri Almhaus. Aj keď to bola naša najľahšia túra, prešli sme 12-14km s prvýšením cca 600m.
Večer potom bola registrácia, slávnostné zahájenie Wanderungu a trochu zábavy. Nálada bola výborná, nevadil ani dážď, pred ktorým sme sa skryli v usporiadateľskom stane.
Prvý deň Wanderungu sme začali trochu divoko. Prví sa náhlivo pustili turistickým chodníkom, nie po značkách Wanderungu a nasledovala ich tam celá skupina. Stačilo sa opýtať miestnych a našli sme aspoň 2.Kontrolle, kde si každý dal chlieb so škvarkovou pomazánkou a suppe. Po vystúpení na Steinplan (1670m) každý hľadal tieň a dopĺňal tekutiny. Takmer všetci pivom, kúpeným v chate. Hneď za vrcholom je kráľovstvo čučoriedok. Napásli sme sa a išli dolu. Pod vrchom bola cesta ktorá nás za zvukov pochodových piesní doviedla, okolo wasermana v prilbe až na chatu, kde nás čakali autá. Veľa nás šlo z túry rovno na kúpalisko v Knittelfede, ktoré sme mali zadarmo.
4.8.2017 2.Tag - Hochalm, SeckauPekná túra! Hneď od začiatku sme videli naše ciele: kostolík na vysokom vrchu i kláštor v Seckau. Celou cestou boli pasúce sa kravy a vôňa domova. Pekné lesy sa striedali s peknými, vypasenými lúkami. Kostolík Maria Schnee je na výbežku vrchu Hochalm (1822m). Je zďaleka viditelný. Od miestnych sme sa dozvedeli, že na budúci deň je na tento vrch pompézna púť, na ktorú sa vydávajú celé zástupy pútnikov od kláštora Seckau. My sme do Seckau zostúpili. Cestou sme sa zastavili pri tajchu v Sonnwenddorfe, niektorí omočiť nohy, vedúci zaplávať, Ivko pospať. Kláštor v Seckau je veľmi zaujímavý, mohutný a výstavný. Poslední 4 mnísi, ktorí v ňom žijú prepustia tento kláštor štátu. Už teraz sú tam vynovené školské priestory i kryté viacúčelové ihrisko s bazénom atď. Dušan s Inge všetko riadne preskúmali. Po návrate sa nás veľa išlo okúpať.
5.8.- 6.8.2017 3.Tag - Prechádzka a Blasen BallPosledný deň takmer všetci súhlasili so skrátením túry. Išli sme iba do Schönbergu a kúsok za ním je okruh Redbull Ring, ktorý sme si od vyhliadkovej reštaurácie pozreli zhora. Práve tam bol trening na preteky GP. Cestou domov nám miestna Chorvátka ukázala skratku cez les. Slnko nám dalo zabrať, nikoho som nemusel prehovárať na pohár piva v Schnitzelek. Iba Ivkovi sa málilo, tak sa ešte vybral na rozhľadňu na Tremmelberg. Viac nás bolo na prechádzke mestom a opäť na kúpalisku.
Večer bol Blasen Ball. V jeho pribehu bolo i vyhodnotenie, najviackrát zúčastnení, najvýkonnejší, najstarší, najmladší a vedúci výprav dostali poháre. Po rozpačitom začiatku sa zábava rozprúdila, hlavne vďaka Slovákom bol parket stále plný. Výbornú zábavu ešte zodvihla tombola, v ktorej každý lístok vyhrával. Najlepšie sme zas obstáli my. Jaro a Evka v tombole získali veľké darčekové koše. Nevadilo, že vonku zúrila búrka, čo lámala stromy, keď sme sa vracali do školy, už bolo dobre.
Ráno sme nastúpili do mikrobusov a Janko s Peterom nás spoľahlivo do 16:00 doviezli domov.
Zdar naším ďalším výpravám! Za rok znova.